परिमापकाचा अभ्यास
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220218111323-1-722x1024.jpg)
परिमापकाचा अभ्यास
–
गाईचे वजन काढणे
उद्देश – शरीराच्या मापानवरून वजन काडणेसामग्री – मीटरटेप ,पशू, paper penप्रक्रिया-1. पशूच्या डोक्यापासून ते माकड हाड पर्यन्त लांबी व त्याच्या छातीच्या घेऱ्याचे माप काडावे .2. पशुचे वजन काडण्याच्या दोन पध्दतवजन=लांबी*छातीचा घेरा
Y= 9 जर छातीचा घेरा 63 इंच कमी असेल.Y= 8.5 जर छातीचा घेरा 63 इंच ते 78 इंच लांबी = ६.२ फुट. छातीचा घेरा = ५.१० फूट.वजन = ७० इंच * ७४ इंच ८.५ = ६०९.४ किलो.पद्धत क्रम. २. वजन = लांबी + ( छातीचा घेरा )2
————————–
६६६उदाहरण : गौरी गायचं वजन : लांबी = ६.५ फुट. छातीचा घेरा = ६.३ फूट. वजन. = ७८ इंच *( ७५.६ इंच )2
———————— ६६६
= ६६९ किलो
ऊती संवर्धन
उद्देश :- वनस्पतीच्या अवयवांच्या वापर करून वनस्पतीच्या ऊती वाढ करणे .
साहित्य :- काचेची बाटली ,पेशी ,ऊती ,ब्लेड , संदश ,लोब्लेड .
साधने :- ल्यमिनार .
पोषकत्व :- आगर वनस्पती संप्रेरके ( ऑक्सिन आणि साईटोकिनीन ) अजैविक क्षार ,प्रतिजैविक जीवसत्व ,ग्लुकोज .
माहिती :- वनस्पती ऊती संवर्धननाचे जनक =जी . हेबरलंड
ऊती – एखादया जीवाच्या शरीरातील अशा प्रकारच्या पेशी समूहांना ऊती म्हणतात .ज्याची उत्पती सामन आहे.
स्पष्टीकरण -वनस्पतीचा भाग जो ऊतक सर्वधनासाठी वेगळा केला जातो . आणि वनस्पती तयार करण्यासाठी कुत्रिम पोषक सर्वधन केले जाते
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/16452905375118621156899998946047-768x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/Plant-Tissue-Culture.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/images-3.jpeg)
स्वाईल टेस्टिंग करणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220216124859-1024x576.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/16452904338545934079128351518584-768x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/16452905244681807704475765949957-768x1024.jpg)
रोपांची संख्या काढणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220225095942-654x1024.jpg)
सुख्या चाऱ्याची प्रक्रिया करणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/06/image-39.png)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/06/image-40.png)
पिकाला पाणी देण्याच्या पद्धती
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220225102532-670x1024.jpg)
बिज प्रक्रिया
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/seeds-640.jpg)
कोंबड्यांचा F.C.R काढणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220225104854-739x1024.jpg)
गाईचे दूध काढणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220225105449-1-680x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG-20220222-WA0092-1-461x1024.jpg)
गाई व गोठा धुवणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220222150015-576x1024.jpg)
पीक संरक्षण उपकरणांचा अभ्यास
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220223121827-1024x576.jpg)
शेळीच्या वजनावरून त्याचे खाद्य काढणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220225112026-750x1024.jpg)
गोठ्यातील नोंदीचा अभ्यास
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220226183850-773x1024.jpg)
चाऱ्याची ओळख
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220226183833-673x1024.jpg)
जनावरांचे तापमान चेक करणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220224115919-1024x576.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/02/IMG20220226183820-698x1024.jpg)
कीटक नाशक आणि बुरशीनाशक फवारणी तयार करणे
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/06/image-41.png)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/06/image-42.png)
वनस्पती प्रसार
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220304122118-693x1024.jpg)
19) जनावरांचे दातावरून अंदाजे वय काढणे.
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220305221120-768x1024.jpg)
तण नियंत्रण
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220305221132-743x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220228163447-576x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220228163450-576x1024.jpg)
![](http://alumni.vigyanashram.blog/wp-content/uploads/2022/03/IMG20220228165516-1024x768.jpg)
प्रोजेक्ट
मिरची पिकाची शेती .
उद्देश :- मिरची पिकाची शेती .
साहित्य :- कँरीबँग , , रोपे , टिकाव , फावडा , केची , ओषध , पाईप
पंम्प खंत इत्यादी
कृती :-
१) कँरीबँग केची ने कापून छोट्या करणे .
२) माती खोदणे व कँरीबँग मध्ये भरणे .
३) कँरीबँग मध्ये माती भरल्यावर त्या मध्ये लेडी खंत व शेण खंत टाकणे .
४) हाताने माती व खंत मिक्स करणे आणि त्या मध्ये पाणी मारणे .
५) प्रत्येक कँरीबँग मध्ये खाड्ये करणे .
६) M-45 चा द्रवण तयार करणे .
७) त्या मध्ये रोपे बुडवून कँरीबँग मध्ये मिरची , कोबी आणि वांगी लावणे .
८) रोपे लावल्यावर पाईपने थोडे पाणी देणे .
९) पंम्प मध्ये १० लीटर पाणी भरणे व त्या मध्ये ORGA Neem, dantatsu
टाकून घाटोळणे .
१०) त्या नंतर मिरची , कोबी व वांगी च्या रोपांना फवारणी करणे .